Zuzana Mišáková: „Zdieľaný zážitok je najlepší zážitok. Milujem, keď môžeme robiť ľudí šťastnými!“
Letné divadelné večery (LDV) sa budú konať po 6. raz v Átriu pod vežou. Zhovárame sa so Zuzanou Mišákovou, ktorá nie je len riaditeľkou MDTN, ale aj autorkou myšlienky, dramaturgičkou a hlavnou organizátorkou projektu.
Ako vznikol nápad organizovať cyklus LDV?
Vznikol ako kompenzácia za stopku počas pandémie. Ministerka kultúry Natália Milanová prišla s myšlienkou aspoň čiastočne kompenzovať ušlé príjmy na základe porovnania s predchádzajúcim „normálnym“ rokom, no podmienkou bolo zmysluplné použitie prostriedkov na podujatia a tvorbu. Prvý ročník LDV sme zafinancovali z tohto zdroja a mal neuveriteľný úspech, až ma to zaskočilo. 18 rokov som sa bránila hraniu v lete, pretože samotná divadelná sezóna je náročná, exteriér je špecifický a niektoré veci ako napríklad svetelné efekty v ňom neurobíte, ale po prvom ročníku ma diváci presvedčili, že takýto projekt je skutočne potrebný.
V čom dnes, po piatich rokoch úspešného projektu, v čom vnímaš najväčší prínos LDV? V čom je tento cyklus unikátny?
Vo všeobecnosti možno považovať LDV za skutočne jeden z najúspešnejších produktov MDTN, ľudia sa ma už v máji pýtajú, či opäť bude, čo pripravujeme, čo môžu vidieť. Unikátny je v atmosfére, ktorá pripomína letný festival s drinkom v ruke a absolútnou slobodou, nikto nikoho nerieši, introverti, extroverti, celé rodiny, seniori, ľudia so znevýhodneniami, úplne bez akýchkoľvek bariér: fyzických, ekonomických… Prístupné pre všetkých v absolútnom centre mesta, ktoré takto ožíva. Pre mňa má najväčší zmysel v tom, že prinášame divadlo aj pre tých, ktorí by ho bežne nenavštívili, napr. z dôvodov ekonomických, zdravotných, psychických a podobne. Tento projekt nám pomohol získať nových divákov, ktorí prišli na to, že zdieľaný zážitok je najlepší zážitok. Ako človek, ktorý sa snaží dávať prácu umelcom to vnímam aj z inej perspektívy. Pre mnohých je leto ekonomicky extrémne náročné, bežní umelci si nemajú šancu zarobiť len v hlavnej divadelnej sezóne a potom dovolenkovať. Naviac nám to pomáha pamätať si texty a mizanscény. Niekoľkomesačné pauzy sú fatálne a herec sa mnohokrát nanovo musí učiť texty. Je to náročné. LDV nás udržiava „v kondícii“ aj počas leta.
Keď sa pozrieš spätne, bol medzi jednotlivými ročníkmi LDV rozdiel? V čom?
Zásadné rozdiely boli v tom, že 1.a 2.ročník sa konal počas oboch letných mesiacov. Potom však začala fungovať aj normálna časť sezóny a my sme vlastne nemali žiadnu dovolenku, išli sme v kuse. Začali sme to aj s kolegami cítiť, boli sme vyčerpaní. Tak sme si povedali, že júl bude dovolenka, pretože v auguste aj tak už musíme pracovať na novej sezóne. Počas druhého ročníka sme mali málo dotácií a tak sme museli vyberať vstupné. Hoci išlo len o 5€, stretlo sa to s obrovskou nevôľou a problémami pri kontrole vstupeniek, ktoré až taký prínos nemali, no komplikácie boli značné. Niektorí diváci stáli za zábranami na chodníku, bránili v prechode na Brezinu, nosili si vlastné stoličky a podobne. Skrátka – neveľmi to fungovalo. Preto sme sa obrátili na Mesto Trenčín o pomoc, nadácie ZSE a SPP (dnes spojená nadácia E.ON) a ďalších partnerov, aby nám pomohli zachovať tú unikátnu slobodnú atmosféru bez akýchkoľvek bariér pre každého v našom spoločnom verejnom priestore. Podarilo sa, najmä vďaka Mestu Trenčín. Ako prvý nám pomohol poslanec Martin Petrík z kultúrnej komisie a nasledujúci rok viceprimátor Ján Forgáč, ktorý sa osobne zasadil za to, aby Mesto Trenčín vyšlo v ústrety tomuto dopytu občanov. V nadáciách pochopili, že ide o artikel cestovného ruchu a významný komunitu tmeliaci projekt. Sme za to vďační.
Priestor Átria pod vežou je obmedzený. Vyhovuje zatiaľ LDV?
Obmedzenosť, resp. istá uzavretosť, hoci stále otvoreného priestoru, je jeho najväčšou výhodou. Pomáha to zvuku, ale aj pocitu „divadla“. Máličko to evokuje exteriérové divadlá v starovekom Grécku aj stupňovitosťou hľadiska. Je to skvelý priestor, no musíme zohľadňovať obmedzenia veľkosti pódia a tomu prispôsobovať dramaturgiu. Do budúcna by sme však v prípade potreby predsa len oslovili Mesto Trenčín aj o prenájom pódia na Mierovom námestí pre väčšie produkcie. Musím však povedať, že tento priestor milujú nielen diváci, ale aj divadlá z celého Slovenska, ktoré k nám zavítajú.
Diváci sa už v polovici júla pýtajú na program LDV. Ako bol tento rok zostavený program?
😊 Dovolím si nesúhlasiť. Ľudia sa pýtajú už v máji a opakuje sa to už pár rokov 😊 Som z toho nadšená! Dokonca mi volali úplne neznámi ľudia, ako si môžu rezervovať lístky, dnes (14.7.2026 – pozn. red.) sa ma dokonca pani za priehradkou na pošte pýtala na program a v rýchlosti si všetko značila. Milujem, keď môžeme robiť ľudí šťastnými! A tomu prispôsobujeme aj program. Nebude chýbať obľúbený Paľko Seriš, náš svetobežník zo Sihote, veľmi obľúbená a podľa mňa jedna z najlepších slovenských činohier Divadlo J. G. Tajovského zo Zvolena, ktorá nadchla divákov v riadnej sezóne, a samozrejme, aj domáce Mestské divadlo Trenčín prináša svoje divákmi mimoriadne obľúbené tituly Ženský zákon a v derniére Sex noci svätojánskej (tak to nezmeškajte!) Toto bude pre mňa veľmi smutné, asi si aj poplačem 😊 A aby sme ukázali aj najnovšiu tvorbu, pevne ukotvenú v regióne, predstavíme úplnú novinku Zvedavka v knižnici, ktorá je určená (nielen) deťom a zábavnou formou si zaspomíname na Kornela Földváriho, Michala Rešetku, Vojtech Zamarovského, Ľudmilu Podjavorinskú a Karla Čapka. Ukážeme ich ľudskú stránku a verím, že lokálpatrioti budú hrdí.
Minulý rok sa súčasťou LDV stala aj sekcia JUNIOR. Aký je jej hlavný zmysel?
To je vlastne taký bonus. LDV je projektom, ktorý predstavuje profesionálnu tvorbu predovšetkým pre dospelých, výnimočne rodinné predstavenia, ale JUNIOR je niečo naviac, druhé predstavenie v deň, keď sa koná aj niečo iné. Dáva príležitosť prezentovať sa mladým ľuďom, ktorí sa venujú dramatickej tvorbe. Nie je to však len tak. Musí ísť o výnimočný počin, ktorý je zaujímavý či už z hľadiska témy alebo jej spracovania. Urobili sme tak minulý rok po prvýkrát. Presvedčila ma kolegyňa Michaela Gallová a musím povedať, že som bola veľmi spokojná nielen s predstavením, ale aj so záujmom a reakciami publika. Preto som si povedala, že budeme pokračovať. Opäť predstavíme „trenčianske decká“. Predstavenie som si bola samozrejme vopred pozrieť a je to silné. Spracovali veľmi náročnú tému šikany a urobili to sugestívne. Vrele odporúčam. Trošku mi je ľúto, že sme takto neukázali veci aj roky predtým, keď tu v Trenčíne vznikla mimoriadna inscenácia hry Stanislava Štepku Lás-ka-nie. Ale umenie je proces, neustále hľadanie a prepájanie predstáv tvorcov, organizátorov a publika. Dnes sekciu JUNIOR máme, a to je dobre. Vďaka za to patrí predovšetkým Miške Gallovej.
Divadelné predstavenia sa konajú vždy v sobotu večer. Ako sa rieši program v prípade, že počasie nepraje LDV?
To je problém. Vždy nás to stresuje do poslednej chvíle. Snažíme sa každopádne odohrať. Už sme hrali aj v daždi, diváci pod dáždnikmi, osvetlenie len na pódiu, aby nič nezoskratovalo. Ak hlásia jednoznačný dážď, podujatie sa presúva. Bohužiaľ, nie je v našich ekonomických možnostiach zazmluvniť a zaplatiť dva priestory (vonkajší i vnútorný) súčasne. Takže to riešime presunom na iný dátum. Ak sa to nedá, dávame náhradný titul v inom termíne. Ak nie je možné ani to, žiaľ, podujatie sa musí zrušiť. Preto sa modlíme sa dobré počasie na každú sobotu.
Čo v budúcnosti? Plánuje MDTN zorganizovať LDV aj v roku 2027? Na čom všetkom závisí, aby sa LDV konali aj v budúcnosti?
Uvidíme, či sa aj tento rok potvrdí záujem divákov. Ak áno, jednoznačne budeme chcieť pokračovať. Takže vlastne ľudia to rozhodnú. A potom nové zastupiteľstvo a nový primátor. Či projekt podporia, alebo ukončia. Bez podpory mesta to nezvládneme, aj keď zháňame zdroje na všetky strany, ale sú obmedzené. FPU prakticky nefunguje, nadácií nie je až tak veľa… Ja však verím v dobré zloženie zastupiteľstva naklonenému kultúre a že toto mesto bude kultúrne aj po odznení titulu EHMK Trenčín2026. LDV tu boli pred titulom, verím, že zostanú aj po ňom.
Zhovárala sa: Silvia Havelková
