Akú funkciu zastáva divadlo v živote človeka? Naozaj môže návšteva divadelných predstavení ovplyvniť mladého človeka? Má Trenčín divadlo alebo nie?
Napriek množstvu vytvorených postáv, desiatkam odohraných repríz, viacerých originálnych hier a tisíckam hodín tvorivého procesu Mestského divadla Trenčín (MDTN) u mnohých Trenčanov pretrváva presvedčenie, že Trenčín nemá divadlo. Je pravda, že v krajskom meste nenájdete budovu, ktorá by sa takto nazývala. Lenže je treba si uvedomiť, že „divadlá nie sú budovy, ale ľudia“. Túto múdru myšlienku vyslovila Špela Šinigoj zo Slovinska na septembrovej medzinárodnej panelovej diskusii v Banskej Bystrici. Ide o tézu, ktorá je už trvale udomácnená v anglo-saskom prostredí, u nás sa presadzuje ťažšie. Štefan Richtárech, herec a režisér MDTN ju verejne povedal viackrát. Mestské divadlo Trenčín tvorí skupina skvelých divadelných profesionálov, ktorí na svoju prácu nedajú dopustiť.
O rozhovor na tému, či Trenčín má alebo nemá divadlo a prečo je divadlo dôležité v živote človeka, sme požiadali Zuzanu Mišákovú, riaditeľku Mestského divadla Trenčín.
Medzi Trenčanmi je zakorenená myšlienka, že Trenčín nemá divadlo. Myslíte, že je to spôsobené tým, že tu naozaj nestojí žiada budova divadla?
Považujem to za kľúčový dôvod. Mestské divadlo Trenčín ešte pred dvoma rokmi využívalo Kino Hviezda. To je však stále v rekonštrukcii. Čiastočnú kompenzáciu sme našli v priestoroch Domu armády, kde je možné hrať len pokiaľ to umožní rozvrh tohto zariadenia. Tiež naše finančné možnosti nie sú zatiaľ nastavené pre takéto dimenzie.
Nejaké priestory v Trenčíne sa pre vaše hry v lete predsa len našli…
Áno, ale ako vravíte – sú podmienené ročným obdobím i počasím. Átrium pod vežou sme aj vďaka podpore Mesta Trenčín, TSK a Fondu na podporu umenia mohli používať počas leta. Letné divadelné večery sa stali akousi kompenzáciou za stratenú sezónu 2020/2021. Tak sa uskutočnil 1. ročník. Mal veľký úspech, a preto sme v nich pokračovali aj tento rok. V lete sme sa snažili dobehnúť to, čo sa nedarilo počas tradičnej sezóny, ktorá trvá od septembra do júna. Jesenné predstavenia by sa už vonku odohrať nedali. Kvôli nevhodnému počasiu bolo jedno letné predstavenie presunuté a jedno zrušené. Dva razy sme hrali na Trenčianskom hrade hru, ktorá tam jednoducho patrí – Studňu lásky. No znova ide o priestor pod holým nebom.
Napriek tomu má početná skupina ľudí dojem, že domáce prostredie Mestské divadlo Trenčín často zamieňa za účinkovanie v iných mestách.
Hrať v Trenčíne by bolo pre nás najjednoduchšie a srdcu najbližšie. Aj preto sa úprimne tešíme na znovuotvorenie Hviezdy, kde máme svoju domovskú scénu. No hráme všade, kam nás zavolajú. Je dôležité udržiavať v ľuďoch vzťah k vlastnej kultúre a právo na kultúrny a plnohodnotný život má človek žijúci nielen v hlavnom alebo v krajskom meste, ale aj v dedinke v údolí. Priniesť kultúru medzi ľudí je poslaním divadla.
Ako je to s návštevníkmi divadla? Tešíte sa, keď sú medzi divákmi mladí ľudia?
Ceníme si každého diváka. Samozrejme, že vidieť mladých v hľadisku je úžasný pocit. Žiaľ, mladí ľudia nie sú vedení k záujmu o kultúru a jej rôzne prejavy. Tým je, samozrejme, aj divadlo. Absentuje koncepčné vedenie zo strany škôl a samotných rodín, v ktorých deti vyrastajú. Žiaci a mládež v školách dostanú viac informácií o zahraničnej kultúre a literatúre ako o slovenskej. Následne si nedokážu k domácej kultúre a tradíciám vytvoriť prirodzený hlboký vzťah. Potom sa nemôžeme čudovať, že napríklad odísť do zahraničia a ostať tam žiť je pre mladých dosť prirodzené. Aj preto odliv mladých ľudí z našej krajiny trvalo pokračuje…
Takže myslíte, že ľuďom v produktívnom veku a seniorom je divadlo bližšie?
V dnešnom svete je to komplikované, pretože ľudia žijú rýchlo a všeobecne nemajú čas. Ak im nejaký zvýši, kultúra nie je to prvé, na čo ho využijú. Z toho vyplýva povinnosť divadelných súborov ísť bližšie k ľuďom, osloviť ich s témami, ktoré ich zaujímajú. Takpovediac otvoriť divadelné zákulisie, proces vzniku inscenácie, komunikovať so všetkými vekovými skupinami obyvateľov o tom, čo je divadlo, čo im dáva. Ľudia, ktorí nezostanú zavretí so svojím televízorom alebo mobilom, ale idú medzi ľudí, konfrontujú svoje názory, stávajú sa esteticky aj filozoficky citlivejšími na stav spoločnosti. Kultúrna a estetická gramotnosť v spoločnosti za ostatné roky rapídne klesla a vidíme to najmä na mladých ľuďoch. Výnimku tvoria len absolventi základných, stredných a vysokých umelecký škôl.
Myslíte, že je možné, aby práve divadlo malo vplyv na rozvíjanie kultúrnej gramotnosti u mladého človeka?
Jednoznačne. Prostredníctvom divadla sa dostanú do inej reality. Nie televíznej, ale divadelnej, v ktorej sú vtiahnutí priamo do deja. Diváci sa učia psychológii, keď sa s postavou stotožňujú alebo naopak, je im nesympatická. V divadle nadväzujú kontakty a učia sa byť spoločenskí. Hra im prináša cenné skúsenosti zo života, ale môže ich aj veľa naučiť, najmä z histórie a literatúry. Herec v tom istom predstavení dáva svojej postave vždy nový život a to sa deje vo všetkých zložkách – preto aj keď ide divák na tú istú hru viackrát, zakaždým v nej nájde niečo nové.
Teraz, keď vieme, že divadlo naozaj má čo dať každému človeku, vieme si vybrať z Vašej divadelnej ponuky? Ktoré divadelné predstavenia máte momentálne v repertoári? Naozaj si u Vás „to svoje“ nájde každý?
Určite áno. Pre najmenších divákov hráme obľúbené Žabiatko a Včielku Melisku. Pre celé rodiny sú vhodné muzikály Perinbaba, Pinocchio a jeho divadelný sen a Studňa lásky. Klasické kúsky pre dospelých a stredné školy máme v ponuke tiež – Lakomec, Mastný hrniec, Ženba alebo detektívka Agathy Christie s názvom A tak nezostal žiaden. Žiadanými historickými bonbónikmi sú Svetový Slovák Štefánik a Nádej Dubček. Ale ak sa niekto chce zasmiať, môže prísť na predstavenie Sex noci svätojánskej a Bábka. Historická dráma Shakespeare a Alžbeta je tiež divácky úspešná. Všetky naše hra nájdete na našom webe https://www.mdtn.sk/repertoar/
Zhovárala sa: Silvia Havelková
